Je to technológia z ktorej vychádzame dodnes pri výstavbe kachlí a šporákov a ktorú priebežne dopĺňame o nové prvky a postupy, na základe našich najnovších skúseností a poznatkov. Priložené fotografie sú z rokov 2008 a 2009, kedy sme sa začali venovať kachliarstvu a učili sme sa od starších majstrov.
1. Príprava kachlíc
osekávanie kachlíc – odbitie nepotrebnej časti okrajov kachlice kachliarskym kladivkom – najmä ak má kachlica tzv. transportný okraj
orezávanie kachlíc – „odrezanie“ zvyšku nepotrebnej časti okraja kachlice a jeho vhodné vyformovanie pomocou kachliarskeho nožíka
brúsenie kachlíc – zabrúsenie okraja kachlice do roviny pomocou brúsneho kameňa
Rozsah týchto prác závisí od druhu a presnosti kachlíc – či ide o kachlice s transportným okrajom alebo presné kachlice.
2. Výstavba vonkajšej steny z kachlíc
položenie radu kachlíc na sucho (založenie kachlíc) – dobrúsenie každej kachlice tak, aby presne pasovala na miesto, kachlice sa pridržiavajú na mieste pomocou drevených lát a kovových spôn, presný postup kladenia radu kachlíc závisí od veľkosti a tvaru kachlí a od návykov toho-ktorého kachliara
vycvikovanie kachlíc – vyplnenie priestorov medzi rebrami (rúfami) jednotlivých kachlíc kachliarskou hlinou a cvikmi (kúskami pálených tehál, kachlíc alebo šamotových klinov)
zviazanie kachlíc – spojenie kachlíc pružnými kovovými sponami
vyfutrovanie kachlíc – vyplnenie vnútorných voľných priestorov kachlíc futrovkami (výplň z častí pálených škridiel alebo šamotových plátov) a kachliarskou hlinou
Pri výstavbe vonkajšej steny z kachlíc sa vždy postupuje po jednotlivých radoch – ďalší rad môžeme stavať až keď je predošlý rad dobre zatvrdnutý (doba tvrdnutia závisí od teploty a vlhkosti priestoru a od vlastností kachliarskej hliny). Pri výstavbe nesmieme už pri ukladaní kachlíc na sucho zabudnúť na vyrezanie potrebných otvorov v kachliciach pre osadenie dvierok a iného kovania.
3. Osadenie dvierok a iného kovania
Dvierka osadzujeme do vopred vyrezaného otvoru v rade kachlíc. Dvierka vždy presne vyvážime pomocou vodováhy, stabilizujeme pomocnými latami a zafixujeme pomocou vhodných klinov zo šamotiek alebo pálených tehál a kachliarskej hliny, prípadne šamotového tmelu. Pri osadzovaní nesmieme zabudnúť na ponechanie priestoru na dilatáciu (kovové časti majú väčšiu tepelnú rozťažnosť ako ostatné).
4. Vymurovanie ohniska
Ohnisko sa muruje zo šamotových tehál alebo šamotových plátov, ktoré sa spájajú kachliarskou hlinou alebo vhodnou šamotovou maltou. Presný tvar a veľkosť ohniska závisí od tvaru a požadovaných parametrov kachlí a od toho, či je použité roštové kúrenie (na dne ohniska je rošt a pod ním popolník) alebo bezroštové kúrenie (kachle nemajú popolník).
5. Vymurovanie ostatných vnútorných častí
Vo vnútornej časti kachlí sa zo šamotových tehál, šamotových plátov a pálených tehál murujú rôzne steny a prepážky, ktoré usmerňujú ťah horúcich spalín a vytvárajú tzv. ťahy. V ťahoch dochádza k akumulácii tepla z horúcich spalín. Aj z vnútornej strany kachľovej steny môže byť rôzne hrubá výmurovka zo šamotových plátov (podľa akumulačných a konštrukčných požiadaviek).
6. Napojenie na komín
Môže byť riešené viacerými spôsobmi podľa toho, kde sú umiestnené kachle vzhľadom na komín, v akej výške sa nachádza komínový sopúch a pod. Napojenie môže byť riešené napríklad cez keramický komínový prieduch, cez kovovú spalinovú rúru alebo priamym napojením z ťahov (pokiaľ sú kachle hneď pri komíne).
Aj napriek tomu, že „napojenie na komín“ tu uvádzame ako posledný bod, je to jedna z vecí, ktorá sa musí riešiť ešte pred samotnou výstavbou kachlí, pretože poloha a stav komína veľakrát podmieňuje samotnú možnosť výstavby kachlí, ich umiestnenie a parametre a nezriedka sa stáva, že je vopred potrebná úprava komína.
